Mluvené slovo je prázdné, jen co člověk napíše, zůstává.

Sighting number 1

22. května 2012 v 12:48 | Mary |  MARY´S DIARY
V prvom rade asi neviete o čo ide. Nevadí. Nebudem to tu rozoberať ani v skratke. Ak chcete zistiť približné info, prečítajte si ho tu na blogu Jass. Článok neni absolútne dlhý a vám sa do hlavy ľahko dostane to najdôležitejšie. Ak sa dostanem do druhého kola tejto veľmi originálnej súťaže, očakávajte aj sighting number 2 :) Ale o tom potom. Tentokrát na tému Úsmev.

Day 1

Iba dnes som si uvedomila, aké je naše sídlisko smutné. Ráno, keď odchádzam do školy nevidím nikoho, kto by sa usmieval. Je to tým počasím? Ale predstavou, že to máme namierené do školy/práce? :D Počasím nie. Slniečko svieti a ja nevidím dôvod na to, aby som sa tvárila vážne. Musím sa usmievať. Autobus stíham len tak tak. V ňom sa nachádza veľa usmievavých a poskupinkovaných ľudí, ktorí o niečom živo diskutujú. Druhá skupinka sa netvári tak nadšene, keďže v rukách drží fascikle s učivom do školy. Nedivím sa im. Šprtať sa v autobuse na poslednú chvíľu nieje naozaj nič extra. V škole to prebiehalo fantasticky. Mám šťastie, že sa učím v triede, ktorá je plná optimisticky naladených ľudí. Úsmev im však na tvári zmrzne akonáhle sa v dverách zjaví tvár fyzikárky. Neuveriteľné, ako sa ľuďom dokáže zmeniť nálada. Tiež k nim patrím. Celý deň prakticky prebiehal podobne. Zo školy som sa vracala s kamarátkou Majkou, s ktorou sme dopodrobna prebrali všetkých ľudí v triede a každú minútu pri tom sprevádzal výbuch smiechu. Doma ma čakalo prekvapenie. Naši sa hádali. Aby som nemusela čeliť ich hádkam, zhodila som tašku a zavrela za sebou dvere na izbe. Neusmievala som sa. SMILE FACTOR: 8/10


Day 2

Nič sa mi nechce. Ledva som sa donútila spísať výsledky svojho "pozorovania" sem na blog. Vonku pekelne pripeká, až má človek pocit, že ho usmaží zaživa. Ráno som zažívala neskutočné stresy. Na autobus som sa náhlila bez úsmevu na tvári, keďže som mala zlého tušáka, že neprídem načas do školy práve na prvú hodinu. Nemčinu. Naša učiteľka sa usmieva málokedy. Zvyčajne berie všetko priveľmi vážne a potom žiakom dáva celú hodnu prednášku o tom, ako sa správať. A je nanajvýš zaujímavé, koľko vtipných hlášok dokáže vychrliť jeden žiak a ňou zároveň pobaví celú triedu. Tento deň sme sa všetci smiali v mnohých prípadoch. Napríklad na matike a zadaní už neviemkoľkej úlohy, pri ktorej už skoro nik nerozmýšľal. " Jedna tehla váži 1 kg a pol tehly. Koľko vážia 2 tehly?" Človek by z toho zblbol už skutočne naisto. Telesnú sprevádzali ďalšie výbuchy smiechu. Nebolo človeka, čo by sa nesmial. Navyše som nechtiac zhodila na zem kamošku, na čom sa opäť všetci skvelo zabávali. Cestou domov s kamoškou Vikou som počúvala jej lamentovanie nad postavou. Ževraj je tučná. Váha spôsobuje nejednému človeku chmáry na tvári. Ani Viks sa neusmievala. Až do chvíle, keď sme nastúpili do autobusu. Jedna baba mala najfarebnejšie tričko aké som kedy videla. Vyzerala spokojne, keďže sa usmievala. Aj nám sa hneď zlepšila nálada, keď sme sa na ňu pozreli. Vystupovali sme už opäť celkom uvoľnené, pri čom sme sa smiali a zabíjali kadejaké hlášky, ktoré nás momentálne napadli. SMILE FACTOR: 10/10

Day 3

Nesmierne krátky zápisok. Dnes toho veľa nespozorujem, keďže som zavretá doma- chorá a môžete mi veriť, že na smiech a úsmev momentálne nemám ani pomyslenie. Na rozveselenie si idem pustiť Scoobyho. Vrelo odporúčam všetkým so zlou náladou, ak sa jej chcú samozrejme, čo najskôr zbaviť. Nepoznám osvedčenejší trik :) Teda v mojom prípade. Navyše večer teplý kúpeľ a hádam mi bude lepšie :) SMILE FACTOR: 3/10

Day 4

Opäť krátky zápisok. Ráno som vstala vyspatá do ružova ( konečne som si nahradila dni, kedy som musela vstávať ráno do školy :D ) najedla sa a pustila si ďalšiu časť Teamu Galaxy. Smiala som ako už dávno nie. Asi to bude tým, že som sa dobre vyspala. Mamina sa neusmieva, robí poriadky doma. Otec samozrejme vylihuje na pohovke, škerí sa od ucha k uchu, lebo mu ide nejaký dobrý film. Za chvíľu odchádzame na Liptov, čo sa teda dosť teším, konečne troška kľudu a príjemného prostredia. verte, že tam nieje možnosť nesmiať sa. Neustále vás čosi rozosmieva. Príjemná prechádzka po lesných chodníčkoch, výstup na Žiar alebo posedenie s nanukom v cukrárni? :D Povedzte mi, kto by sa nesmial? SMILE FACTOR: 10/10

Day 5

Dnes sme si urobili so sesternicou výlet na spomínaný Žiar. Ten čas jednoznačne stál za to, keďže sme si to perfektne užili a aspoň na chvíľu sme zahodili všetky probémy za hlavu. Viete čo tým chcem povedať. Smiali sme sa. Komu by už taký krásny výhľad nevyčaril úsmev na tvári? Navyše som porobila pár fotiek, kebyže sa mi dá, okorením nimi tento článok :D No hneď ako sme sa vrátili doma bola sesternica nejaká skleslá a dobrá nálada ju spolu s úsmevom nejako rýchlo opustili. Doteraz neviem, čím to je. Kažopdáne, dnešný deň bol inak celý pekný, slnečný a celá ulica chodila s úsmevom na tvári. Viac som si skutočne všímať nemusela. SMILE FACTOR: 9/10

A nakoniec niečo ako moja príloha. Minulý týždeň v štvrtok som si pristavila pár neznámych a nezaintersovaných ľudí a položila im jednu celkom jednoduchú otázku. Čo si predstavia pod pojmom úsmev a aké s ním majú skúsenosti :)

Karolína: "Úsmev? Ehm...Sama patrím do skupiny ľudí, ktorí sa usmievajú málokedy. Poslednú dobu ma totiž trápia určité problémy a nepovažujem za bhodné pretvarovať sa pred ostatnými a tváriť sa, že je všetko O.K. "

Lenka: " Dá sa povedať, že som večne smejúci sa blázon ( výbuch smiechu) . Smiech a úsmev je pre mňa niečo ako energy drink."

Monika: " Čo ja viem, som najskôr niečo ako melancholický pesimista."

Eva: " Rozhodne nepatrím medzi ľudí, ktorých ustavične trápia depresie. Ale na druhú stranu necítim ani za potrebné stále sa smiať. Všetko závisí od mojej aktuálnej nálady a spoločnosti ľudí, pri ktorých sa nachádzam"

Alex: " Som depresívny pesimista. Stačí?"


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama